Zdravá výživa
Potravu musí príjmať každý živý tvor, inak by vôbec nemohol žiť ani udržať najdôležitejšie životné funkcie. Nechceme tu sformulovať zložitú a podrobnú definíciu výživy. Boli by sme najradšej, keby ste po prečítaní nasledujúcého textu pochopili zásady aspoň základné správnej výživy. Najlepšie by bolo , keby si každý tieto poznatky osvojil a používal ich v každodennom živote. Pretože variť sa nemá iba rukami, ale trochu aj hlavou, to znamená: premyslene zostavovaný jedálny lístok, správne vyberať potraviny a uvážlivo postupovať pri ich kuchynskej úprave a príprave, čo-to vedieť o zastupiteľnosti jednotlivých potravín a podobne. Základné poznatky, ktoré možno využiť v každej kuchyni, poskytuje veda o výžive.
Je to pomerne mladá vedná disciplína, ktorá nadväzuje na výsledky ďalších vedných odborov- fyziológie, potravinárstva, chémie, biochémie, technologických odvetví a iné. Plným právom sa dnes zdôrazňuje, že výživu človeka treba usmerňovať vedecky a že pri výbere potravy sa nemožno spoliehať iba na akési inštinktívne schopnosti. Práve preto, že výživu a stravovanie má usmerňovať rozum a rozvaha- po latinsky ratio - hovoríme o racionálnej výžive.
rozum káže vyberať skôr zdravé recepty
Je to pomerne mladá vedná disciplína, ktorá nadväzuje na výsledky ďalších vedných odborov- fyziológie, potravinárstva, chémie, biochémie, technologických odvetví a iné. Plným právom sa dnes zdôrazňuje, že výživu človeka treba usmerňovať vedecky a že pri výbere potravy sa nemožno spoliehať iba na akési inštinktívne schopnosti. Práve preto, že výživu a stravovanie má usmerňovať rozum a rozvaha- po latinsky ratio - hovoríme o racionálnej výžive.
Ak má človek chuť na niektorú potravinu alebo pochutinu, vôbec to ešte neznamená, že jeho telo tento pokrm potrebuje. Vieme, že pri výbere potravín a pokrmov hrajú závažnú úlohu stravovacie zvyklosti a spotrebné návyky, skúsenosti z minulosti, ponuka trhu a viacero ďalších faktorov. Ťažko sa však spoliehať na to, že sú aj správne. Už preto nie, že moderné časy aj vo výžive stavajú človeka do situácií, v akých sa doteraz ešte nikdy neocitol. Základnou úlohou výživy a stravy je poskytnú človekovi dostatok energie , čiže spotrebnú energetickú dávku. Ešte pred niekoľkými rokmi sme ju merali v kalóriách , od roku 1980 v kilojouloch. Pretože, sa ešte v mnohých publikáciách možno stretnúť s kalóriami, nebude od veci pripomenúť, že 1kcal=4,18 KJ. Od zavedenia novej mernej jednotky už teda nehovoríme o kalorickej hodnote potravy, ale označujeme ju ako energetickú hodnotu. A preto napr. namiesto dosť často používaného termín „nízko kalorické potraviny“ sa v poslednom čas zaužíval aj pojem „nízkoenergetické potraviny“ -teda potraviny s nízkou energetickou hodnotou. Iba na ilustráciou môžeme uviesť, že napríklad 100g chleba poskytne telu asi 996kJ. To iste množstvo šunky asi 804kJ a paradajok asi 106 kJ. Ak zjeme obed v jedálni či reštaurácii príjmemem asi 2700 kJ- podľa druhu jedla. To však vôbec neznamená, že jeme kalórie alebo jouly. Jeme potraviny a pokrmy. Preto bude iste namieste , ak si najskôr ozrejmíme niekoľko základných pojmov, aby sme chápali ďalším súvislostiam ohľadom stravy, predovšetkým zdravej stravy.Ako požívatiny označujeme všetky látky, ktoré človek okrem liekov príjme ústami do tela. Potraviny sú požívatiny s výživovou hodnotou. Patrí sem napríklad múka, mileko,mäso, zelenina. Ako pochutiny označujeme požívatiny bez výživovej hodnoty- to jest korenie, káva, čaj. Za dôležité pokladáme pohmy „základné alebo hlavné živiny“. To sú bielkoviny, tuky a sacharidy, ktoré sa občas označujú aj ako glycidy alebo uhľohydráty. O tých sa dozvieme niečo viac v nasledovnom príspevku